Skúsim zosumarizovať, čo sa udialo počas posledných dvoch mesiacov. Čas beží stále rovnako rýchlo, teším sa však slniečku a svetlu aj o ôsmej večer. To milujem a aj preto mám radosť z každého dňa, ktorý ma čaká.
Keď sa ohliadnem, udialo sa toho dosť. Dopriala som si cestovanie za inšpiráciou, niečo som aj tvorila, veľa som pracovala, mala som možnosť osobne sa stretnúť s niekoľkými z vás osobne. Čo viac si môžem želať :-).
Na prelome januára a februára sme s Miškou navštívili Frankfurt, kde sa konal oooooobrovský veľtrh Creativeworld. Teda, obrovský na naše pomery, ak ma chápete :-). Bolo to veľmi inšpirujúce, bola som dva dni ako v siedmom (scraperskom) nebi. Odniesli si to len moje nohy, ako vždy… ale s tým sa počíta.
V polovici februára sa organizatorka.sk prezentovala na Svadobnom veľtrhu v Inchebe v Bratislave. Bola to super akcia, omrkli sme okrem iného aké svadobné šaty letia, aké obrúčky sa hodia, no proste, všetko na svadbu pod jednou strechou. Prišlo veľa ľudí a som rada, že aj pri našom stánku sa zastavili, pokukali, poskúšali, inšpirovali sa, ako vyrobiť vlastnú svadobnú výzdobu, pozvánky…. No a dokonca prišli aj zákazníčky, ktoré sa na svadbu nechystali :-). Len tak, na kus reči a to sa veľmi cení ♥.
Potom som si odskočila do Dámskeho klubu v Mlynskej doline. Pripravila som ukážky toho, ako sa dajú vyrobiť milé drobné darčeky nielen na MDŽ.
Medzitým som intenzívne testovala ryhovaciu podložku na obálky, lebo som sa tak zamilovala do kolekcie papierov Sweet Paris, že som z nich stále musela niečo vyrábať. A obálky boli najjednoduchšie, dobre sa pri tom prečistí hlava :-).
Pustila som sa aj do výroby pohľadnice, z čoho nakoniec vznikli pohľadnice štyri :-). Už keď som sa do toho pustila, tak som ich dala všetky s rovnakým základom, ale s iným výsledkom. Celkom ma bavila výroba papierových kvietkov z drobných kvietkových pečiatok.
Uskutočnil sa historicky prvý kurz u mňa vo vzorkovni v Pezinku. A to rovno Svadobný ateliér. Dievčatá boli veľmi šikovné, myslím, že sme si to celkom užili a atmosféra bola milá, komorná. Konečne som aj vypísala termíny kurzov pre Bratislavu, ktoré som tak dlho odkladala.
Vybehla som ešte na dva dni do Prahy, kde som bola uvedená do súkromného kráľovstva plného pokladov (viď materiálu na scrap) jednej skvelej ženy, strávila zopár hodín v prítomnosti kamarátok a v neposlednej rade – veď kvôli tomu som tam išla, som sa stretla s Irenkou a okrem Big Shotu sme prebrali všetko možné a nemožné a naše stretnutie sme zakončili neskutočne dobrým koláčikom, opäť mňam. (Dobrovoľne priznávam, mám rada sladké, moc!)
Ešte som vyrobila jednu pohľadničku, kde som použila maxi pečiatku. Je trochu tmavšia a keď mám byť úprimná, možno viete ako to chodí s „kvacancami“. Nikdy neviete, kam sa podarí kvapnúť, koľko farby „kvacne“ a kam… No vyšlo to takto :-).
Táto krabička je opäť recyklácia (ďakujem Dáške za mňam bonbóny…). Jednoducho som oblepila papierom, vyhrala som sa s pečiatkami vtáčikov a klietky, ktoré som vyembosovala na pevný kartón, vystrihla a nalepila na 3D vankúšiky. Však sú milučké?
Na konci marca ste nás mohli vidieť a stretnúť v Starej tržnici – naša premiéra na akcii Kreativita & Hobby. Pre nás nová skúsenosť a príjemne strávený víkend. Samozrejme, že som aj bártrovala, mám novú šatku, náušnice, hlinené zápichy do kvetináča a keby ste vedeli, aký bol vynikajúci ten žĺtkový orechový rez. Joj, ešte teraz mi slinky tečú…
Ak ste sa dostali až sem, tak ďakujem za prečítanie môjho denníčka :-).
Martina
P.S. Zistila som, že často fungujem na „autopilota“. Napríklad, rada šoférujem aj na dlhé trasy, lebo mám možnosť premýšľať. K tomu si púšťam hudbu podľa nálady. Tak tomu bolo aj teraz cestou do Prahy. Až na to, že len tesne pred Prahou, takmer po troch hodinách, som si uvedomila, že nemám pustené celé CD, ale iba jednu pesničku… Stále dokola :-). A to, že niekedy musím premýšľať, ktorá kefka je moja, či červená alebo čierna, tak to už asi nebude autopilot, ale niečo iné…
